notifikácie
0
0
Režisér Braňo Mazúch si pre svoju prvú réžiu v košickom Štátnom divadle zvolil text nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga, ktorého hry sú známe nevšednou formou, vybočujúcou z klasickej dramatickej výstavby. Pomerne jednoduchý príbeh, v ktorom sa pri bazéne počas teplej letnej noci stretávajú dve skupiny mladých ľudí s odlišným sociálnym zázemím, pôvodom a vierovyznaním, plynie ako poetický prúd reči vytvárajúci priam básnické obrazy.
Režisér s košickým súborom experimentuje, k textu pristupuje v súlade s autorovým zámerom a na javisko stavia šesť hercov a herečiek, ktorí nemajú jednoznačne pridelené roly. Zároveň im však ponecháva tvorivú slobodu – počas predstavenia sa môžu spontánne rozhodnúť, kedy sa do deja zapoja. Zachovať bez zmeny sa musí jedine plynutie textového prúdu, vďaka čomu je každé predstavenie jedinečné a neopakovateľné. Košické divadlo inscenáciou Čierna voda prináša príbeh síce ukotvený v nemeckých reáliách, no so širšie a všeobecnejšie platnou témou existencie paralelných svetov, ak chceme – bublín, ktoré sa pretínajú len vo výnimočných situáciách. Poukazuje na nemožnosť či neschopnosť ich preľnutia, pričom nezáleží, či deliacou čiarou je viera, ideológia, farba pleti alebo sociálny status. Vo svojom debute v Činohre Štátneho divadla Košice Mazúch spája súčasný poetický text s režijným prístupom, ktorý sa v našich kamenných divadlách vidí málokedy. A triafa tak do čierneho.
preklad: Adam Bžoch
dramaturgia: Marek Turošík
scéna: Jan Brejcha
kostýmy: Lenka Rozsnyóová
hudba: Michal Nejtek
vizuál a fotografie v bulletine: Diana Dobrescu
videospot: Adam Bielik, Matuš Szalontay, Samuel Szilagyi
fotografie: Joseph Marčinský
v zákulisí: Zuzana Tóthová (realizácia kostýmov), Martin Ondrejka (šéf javiskovej techniky), Ivan Mikloš, Peter Borza, Tibor Patay (stavba scény), Erika Miklošová (svetlá), Štefan Fabian (zvuk), Jana Grodná (rekvizity), Iveta Barbieriková (vlásenky), Hedviga Cifráková (garderóba), Viktória Kecerová (inšpícia), Ivana Vinclavová (šepkárka)
Andrej Palko, Katarína Horňáková, Martin Stolár, Lívia Michalčík Dujavová, Jakub Kuka, Diana Semanová
Braňo Mazúch absolvent réžie dramaturgie alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe. Na svojom konte má viac ako 40 réžií činoherných, bábkových, tanečných a multimediálnych inscenácií v českých, poľských a slovenských divadlách. V tvorbe kombinuje princípy činoherného, bábkového a fyzického divadla. Je tiež pedagógom na Katedre alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe, od októbra 2019 vedúci katedry.
preklad: Adam Bžoch
dramaturgia: Marek Turošík
scéna: Jan Brejcha
kostýmy: Lenka Rozsnyóová
hudba: Michal Nejtek
vizuál a fotografie v bulletine: Diana Dobrescu
videospot: Adam Bielik, Matuš Szalontay, Samuel Szilagyi
fotografie: Joseph Marčinský
v zákulisí: Zuzana Tóthová (realizácia kostýmov), Martin Ondrejka (šéf javiskovej techniky), Ivan Mikloš, Peter Borza, Tibor Patay (stavba scény), Erika Miklošová (svetlá), Štefan Fabian (zvuk), Jana Grodná (rekvizity), Iveta Barbieriková (vlásenky), Hedviga Cifráková (garderóba), Viktória Kecerová (inšpícia), Ivana Vinclavová (šepkárka)
Andrej Palko, Katarína Horňáková, Martin Stolár, Lívia Michalčík Dujavová, Jakub Kuka, Diana Semanová
Braňo Mazúch absolvent réžie dramaturgie alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe. Na svojom konte má viac ako 40 réžií činoherných, bábkových, tanečných a multimediálnych inscenácií v českých, poľských a slovenských divadlách. V tvorbe kombinuje princípy činoherného, bábkového a fyzického divadla. Je tiež pedagógom na Katedre alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe, od októbra 2019 vedúci katedry.
Autor opakuje všednú fabulu a modelový príbeh o nenaplnenej láske s prekážkami, ale na druhej strane provokuje myseľ, fantáziu i sociálnu empatiu originálnym jazykom a básnickou formou. Prostredníctvom variabilného jazyka modeluje prieniky v čase i priestore, ukazuje večnosť a nekonečnosť (ne)komunikujúcich paralelných svetov. Odkrýva intenzitu latentného napätia medzi predstavou (slobodnou mladosťou, ilúziou a snovou fantáziou) a realitou, ktorá je príčinou metafyzickej existenciálnej úzkosti a bezradnosti.
Peter Káša: Nahé telá, sivé obleky a berlínsky kebab. In: monitoringdivadiel.sk, 22. 3. 2021
Má zmysel inscenovať na Slovensku hru o paralelnej existencii domácich a imigrantov v jednej krajine? Bezpochyby áno. Aj keď hlavná čiara rozdelenia našich malých slovenských paralelných vesmírov neprechádza po rasovej a etnickej línii, v podstate je vždy tá istá.
Matúš Marcišin: Pieseň o čiernej vode. In: kød1/2021
Režisér Braňo Mazúch se publiku Štátneho divadla Košice představil inscenací, v níž se mu adekvátně zvolenými prostředky daří vystihnout i přenést na jeviště sugestivní atmosféru Schimmelphennigova mnohovrstevnatého textu a vytvořit zcela současné podobenství naší společnosti plné nerovností a rozdílů. Mazúchova Černá voda je scénickou básní o nejistotách současného světa a strachu z nich plynoucím; o paralelních světech a propastech mezi nimi, které nepřemostí láska ani čas.
Tereza Pavelková: Scénická báseň o nejistotách současného světa. In: kød 1/2021
How to Share With Just FriendsHow to share with just friends.
Posted by Facebook on Friday, December 5, 2014
preklad: Adam Bžoch
dramaturgia: Marek Turošík
scéna: Jan Brejcha
kostýmy: Lenka Rozsnyóová
hudba: Michal Nejtek
vizuál a fotografie v bulletine: Diana Dobrescu
videospot: Adam Bielik, Matuš Szalontay, Samuel Szilagyi
fotografie: Joseph Marčinský
v zákulisí: Zuzana Tóthová (realizácia kostýmov), Martin Ondrejka (šéf javiskovej techniky), Ivan Mikloš, Peter Borza, Tibor Patay (stavba scény), Erika Miklošová (svetlá), Štefan Fabian (zvuk), Jana Grodná (rekvizity), Iveta Barbieriková (vlásenky), Hedviga Cifráková (garderóba), Viktória Kecerová (inšpícia), Ivana Vinclavová (šepkárka)
Andrej Palko, Katarína Horňáková, Martin Stolár, Lívia Michalčík Dujavová, Jakub Kuka, Diana Semanová
Braňo Mazúch absolvent réžie dramaturgie alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe. Na svojom konte má viac ako 40 réžií činoherných, bábkových, tanečných a multimediálnych inscenácií v českých, poľských a slovenských divadlách. V tvorbe kombinuje princípy činoherného, bábkového a fyzického divadla. Je tiež pedagógom na Katedre alternatívneho a bábkového divadla DAMU v Prahe, od októbra 2019 vedúci katedry.
