Režisér Braňo Mazúch si pre svoju prvú réžiu v košickom Štátnom divadle zvolil text nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga, ktorého hry sú známe nevšednou formou, vybočujúcou z klasickej dramatickej výstavby. Pomerne jednoduchý príbeh, v ktorom sa pri bazéne počas teplej letnej noci stretávajú dve skupiny mladých ľudí s odlišným sociálnym zázemím, pôvodom a vierovyznaním, plynie ako poetický prúd reči vytvárajúci priam básnické obrazy. 

Režisér s košickým súborom experimentuje, k textu pristupuje v súlade s autorovým zámerom a na javisko stavia šesť hercov a herečiek, ktorí nemajú jednoznačne pridelené roly. Zároveň im však ponecháva tvorivú slobodu – počas predstavenia sa môžu spontánne rozhodnúť, kedy sa do deja zapoja. Zachovať bez zmeny sa musí jedine plynutie textového prúdu, vďaka čomu je každé predstavenie jedinečné a neopakovateľné. Košické divadlo inscenáciou Čierna voda prináša príbeh síce ukotvený v nemeckých reáliách, no so širšie a všeobecnejšie platnou témou existencie paralelných svetov, ak chceme – bublín, ktoré sa pretínajú len vo výnimočných situáciách. Poukazuje na nemožnosť či neschopnosť ich preľnutia, pričom nezáleží, či deliacou čiarou je viera, ideológia, farba pleti alebo sociálny status. Vo svojom debute v Činohre Štátneho divadla Košice Mazúch spája súčasný poetický text s režijným prístupom, ktorý sa v našich kamenných divadlách vidí málokedy. A triafa tak do čierneho.