Prvá inscenácia kultového románu 1984 na Slovensku neprišla len v najvyšší čas, ale v najlepšom čase. Výstižne odzrkadľuje rozháranú realitu, možnosti ohýbania pravdy a tiež, ako na nás tieto manipulácie pôsobia. V už tradične silnom kolektívnom výkone súboru martinského divadla zároveň poukazuje, že každá „pravda“, ktorá pri presadzovaní potláča kritický úsudok jednotlivca, je prinajmenšom podozrivá, ak nie priam nebezpečná.
Čo môže priniesť kniha o sofistikovanej totalite v druhej dekáde nového milénia, v časoch fungujúcej demokracie a občianskych práv? Podriadená spoločnosť, ktorá verí v silu Veľkého brata a nekladie žiadny odpor, sa v románe rodí vďaka premyslenej manipulácii s pravdou. Ohýbanie reality, ktoré je jednou z najväčších zbraní Orwellovho režimu, charakterizuje aj súčasnosť. V postfaktickej dobe ku každej informácii existuje paralelne niekoľko alternatív a hry s realitou sú pevnou súčasťou boja o moc a modernej propagandy. Vedomie človeka sa stalo dôležitým bojiskom, slovami režiséra inscenácie Rastislava Balleka, „odpor jednotlivca je zlomený na úrovni jeho vlastného vedomia“.
A tak režisér neponúka atmosféru temnoty, totality a strachu, ale vytvára obrazy každodennej rutiny. Zamestnanci Ministerstva pravdy v jednotných overaloch poslušne stoja v rade na obed, energicky a agresívne sa rozohňujú nad kolaborantmi, doslovne i metaforicky, a s chuťou cvičia v rytme režimu. Vedľa toho, ako sa pred nami predstavujú rôzne nástroje konštruovania reality, odhaľuje sa nám aj Orwellov hrdina. Winston v podaní výborného Tomáša Mischuru je v intenzívnej polemike s týmto svetom, no rovnako paralyzovaný. S istou dávkou bezradnosti prežíva svoju vlastnú vnútornú vzburu a zároveň neistotu z toho, čo je skutočné a čo iba manipulácia. A v momente, keď sa konečne odhodlá prejsť k činom, čelí ďalším a ďalším trikom z dômyselného repertoáru Veľkého brata, ktorými režim láme potenciálnych rebelov.
preklad: Martin Ondriska
preklad románu: Juraj Vojtek
dramaturgia, hudba: Róbert Mankovecký
dramaturgická spolupráca: Monika Michnová
scéna: Juraj Poliak
kostýmy: Katarína Holková
video: Milo Fabian
fotografie: Braňo Konečný
v zákulisí: Peter Klaudíny, Peter Pecko, Dušan Gabona (výroba scénických dekorácií), Soňa Mušáková, Anna Paulovičová (výroba kostýmov) Mária Brachňáková, Ján Kurhajec (rekvizity), Nina Malková (maskérka), Natália Svetláková (garderóba), Jaroslav Daubner, (zvuk), Pavol Janský, Matej Urban, Ľubomír Csicsai, Matej Kramár (svetlo), Juraj Bojnický, Tomáš Had, Vladimír Mihálik, Vladimír Kubis, Zdenek Polášek (stavba scénických dekorácií)
Tomáš Mischura, Marek Geišberg, Tomáš Grega, Jaroslav Kysel, Matej Babej, Daniel Žulčák, Alena Pajtinková, Jana Kovalčiková, Juraj Bojnický
Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu. Spolupracuje s divadlami v Čechách i na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Jeho režijný rukopis prináša aktuálne spoločenské a politické témy v modernom spracovaní, diváka atakuje naliehavosťou, hlbokou analýzou a často aj cynickým humorom.
preklad: Martin Ondriska
preklad románu: Juraj Vojtek
dramaturgia, hudba: Róbert Mankovecký
dramaturgická spolupráca: Monika Michnová
scéna: Juraj Poliak
kostýmy: Katarína Holková
video: Milo Fabian
fotografie: Braňo Konečný
v zákulisí: Peter Klaudíny, Peter Pecko, Dušan Gabona (výroba scénických dekorácií), Soňa Mušáková, Anna Paulovičová (výroba kostýmov) Mária Brachňáková, Ján Kurhajec (rekvizity), Nina Malková (maskérka), Natália Svetláková (garderóba), Jaroslav Daubner, (zvuk), Pavol Janský, Matej Urban, Ľubomír Csicsai, Matej Kramár (svetlo), Juraj Bojnický, Tomáš Had, Vladimír Mihálik, Vladimír Kubis, Zdenek Polášek (stavba scénických dekorácií)
Tomáš Mischura, Marek Geišberg, Tomáš Grega, Jaroslav Kysel, Matej Babej, Daniel Žulčák, Alena Pajtinková, Jana Kovalčiková, Juraj Bojnický
Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu. Spolupracuje s divadlami v Čechách i na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Jeho režijný rukopis prináša aktuálne spoločenské a politické témy v modernom spracovaní, diváka atakuje naliehavosťou, hlbokou analýzou a často aj cynickým humorom.
Slovenské komorné divadlo Martin ako prvé na Slovensku naštudovalo dramatizáciu Orwellovho antiutopického románu 1984. Podujal sa na to Rastislav Ballek, ktorý okrem réžie študoval aj filozofiu a sociológiu. Nie je preto prekvapením, že si opäť vybral tému, ktorej zámerom nie je len esteticky pôsobiť, ale aj filozoficko-politicky varovať.
Stanislava Matejovičová: Zblíženie troch časov. Reflexie nad Orwellom vďaka Ballekovi. In: kød 3/2020
K výstižnému javiskovému zobrazeniu davu beznázorovo spĺňajúceho príkazy vládnuceho režimu Ballekovi dopomáha najmä výtvarné riešenie. Juraj Poliak vytvoril scénu obkolesenú masívnym múrom, ktorý by z diaľky mohol pripomínať luxusné mramorové obklady. No v skutočnosti sú to ošúchané sivé betónové panely, ktoré homogénne zvierajú centrálny priestor javiska, až na priesmyky medzi nimi, ktorými herci prichádzajú na scénu. Akoby museli zemniť skupenstvo a „prejsť cez stenu“. Jednotu bezpríznakovej ľudskej masy podporili aj kostýmy Kataríny Holkovej.
Karol Mišovic: 1984: Nebezpečne blízka antiutópia. In: Pravda, 11. 2. 2020
Rozhodne sa však bavíme o inscenácii, ktorá je po formálnej stránke mimoriadne čistým tvarom. Ponúka divákovi dobrodružstvo z dekódovania a hľadania prepojení obsahových i formálnych motívov. To všetko bez toho, aby bola uzavretá do seba. Neodídete z nej v extatickom stave, ale rozprávať sa o nej a zamýšľať sa nad ňou sa dá veľmi dlho a pútavo.
Miroslav Zwiefelhofer: Veľký brat v časopriestorovom univerze. In: monitoringdivadiel.sk, 25. 3. 2020
How to Share With Just FriendsHow to share with just friends.
Posted by Facebook on Friday, December 5, 2014
preklad: Martin Ondriska
preklad románu: Juraj Vojtek
dramaturgia, hudba: Róbert Mankovecký
dramaturgická spolupráca: Monika Michnová
scéna: Juraj Poliak
kostýmy: Katarína Holková
video: Milo Fabian
fotografie: Braňo Konečný
v zákulisí: Peter Klaudíny, Peter Pecko, Dušan Gabona (výroba scénických dekorácií), Soňa Mušáková, Anna Paulovičová (výroba kostýmov) Mária Brachňáková, Ján Kurhajec (rekvizity), Nina Malková (maskérka), Natália Svetláková (garderóba), Jaroslav Daubner, (zvuk), Pavol Janský, Matej Urban, Ľubomír Csicsai, Matej Kramár (svetlo), Juraj Bojnický, Tomáš Had, Vladimír Mihálik, Vladimír Kubis, Zdenek Polášek (stavba scénických dekorácií)
Tomáš Mischura, Marek Geišberg, Tomáš Grega, Jaroslav Kysel, Matej Babej, Daniel Žulčák, Alena Pajtinková, Jana Kovalčiková, Juraj Bojnický
Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu. Spolupracuje s divadlami v Čechách i na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Jeho režijný rukopis prináša aktuálne spoločenské a politické témy v modernom spracovaní, diváka atakuje naliehavosťou, hlbokou analýzou a často aj cynickým humorom.