Prvá inscenácia kultového románu 1984 na Slovensku neprišla len v najvyšší čas, ale v najlepšom čase. Výstižne odzrkadľuje rozháranú realitu, možnosti ohýbania pravdy a tiež, ako na nás tieto manipulácie pôsobia. V už tradične silnom kolektívnom výkone súboru martinského divadla zároveň poukazuje, že každá „pravda“, ktorá pri presadzovaní potláča kritický úsudok jednotlivca, je prinajmenšom podozrivá, ak nie priam nebezpečná.  

Čo môže priniesť kniha o sofistikovanej totalite v druhej dekáde nového milénia, v časoch fungujúcej demokracie a občianskych práv? Podriadená spoločnosť, ktorá verí v silu Veľkého brata a nekladie žiadny odpor, sa v románe rodí vďaka premyslenej manipulácii s pravdou. Ohýbanie reality, ktoré je jednou z najväčších zbraní Orwellovho režimu, charakterizuje aj súčasnosť. V postfaktickej dobe ku každej informácii existuje paralelne niekoľko alternatív a hry s realitou sú pevnou súčasťou boja o moc a modernej propagandy. Vedomie človeka sa stalo dôležitým bojiskom, slovami režiséra inscenácie Rastislava Balleka, „odpor jednotlivca je zlomený na úrovni jeho vlastného vedomia“.

A tak režisér neponúka atmosféru temnoty, totality a strachu, ale vytvára obrazy každodennej rutiny. Zamestnanci Ministerstva pravdy v jednotných overaloch poslušne stoja v rade na obed, energicky a agresívne sa rozohňujú nad kolaborantmi, doslovne i metaforicky, a s chuťou cvičia v rytme režimu. Vedľa toho, ako sa pred nami predstavujú rôzne nástroje konštruovania reality, odhaľuje sa nám aj Orwellov hrdina. Winston v podaní výborného Tomáša Mischuru je v intenzívnej polemike s týmto svetom, no rovnako paralyzovaný. S istou dávkou bezradnosti prežíva svoju vlastnú vnútornú vzburu a zároveň neistotu z toho, čo je skutočné a čo iba manipulácia. A v momente, keď sa konečne odhodlá prejsť k činom, čelí ďalším a ďalším trikom z dômyselného repertoáru Veľkého brata, ktorými režim láme potenciálnych rebelov.