V predstavení sa fajčí.
notifikácie
0
0
Inscenácia v réžii Matúša Bachynca sa rodila zdĺhavo a zložito pre zmeny v obsadení aj vlny pandemických obmedzení. Napokon však aj predĺžený skúšobný čas pomohol inscenácii vyzrieť do nasýteného činoherného diela, v ktorom sa dva rôzne príbehy prepletú cez osudy ich aktérov. Hrdinkami oboch realistických hier, jednoaktovky Hriech od J. G. Tajovského aj drámy Gabriely Preissovej Její pastorkyňa, sú matky. Ich materstvo však neprináša očakávané šťastie, pretože tehotenstvo je neželané – u Tajovského je výsledkom nevery, u Preissovej je zas následkom predmanželskej vášne.
V čase vzniku hier išlo o spoločensky porovnateľne tabuizované, hoci bežné životné situácie, ktorých obeťou bola spravidla žena, stigmatizovaná a ponižovaná. Bachynec hry nijako zvlášť neaktualizuje, kostýmy i konanie postáv sú dobové, predsa však má inscenácia i súčasnú rezonanciu – aj v 21. storočí konzervatívne krídlo spoločnosti stále vyvíja úsilie ovládať ženskú sexualitu a reprodukciu.
Devízou inscenácie sú viaceré výrazné herecké výkony, excelujú predovšetkým najmladšia členka divadla Anežka Petrová ako Jenůfa a hosťujúca Dana Košická ako kostolníčka. Žánrový kontrast umožňuje divákom stretnúť sa s rozdielnymi autorskými prístupmi k podobnému problému, zažiť smiech cez slzy i precítiť tragiku osudu pastorkyne, pravdepodobne spracovaného autorkou podľa skutočného príbehu. Dve rôzne rozprávania zjednocuje významotvorná zošikmená scéna, na ktorej postavy neustále balansujú a šmýkajú sa, a tiež záver, v ktorom sa oba príbehy stretnú. Ten je svojím spôsobom šťastný, no je to šťastie krehké, poznačené mnohými ranami na tele i duši.
dramaturgia: Daniel Majling
scéna: Barbora Šajgalíková
kostýmy: Ján Husár
hudba: Daniel Fischer
pohybová spolupráca: Juraj Letenay
svetelný dizajn: Ján Ptačin
fotografie: Braňo Konečný
Hriech / Gabriela Dzuríková, Vica Kerekes, Tomáš Maštalír, Matúš Beniak
Její pastorkyňa / Dana Košická, Anežka Petrová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Anna Gajdziková/Viktória Šuplatová (poslucháčky VŠMU)
a zbor: Kristián Baran, Štefánia Bencsíková, Tadeáš Bolo, Ján Cibula, Tereza Mandzáková, Adam Marenišťák, Paulína Vachová (poslucháčky a poslucháči VŠMU)
Matúš Bachynec vyštudoval réžiu na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia inscenoval súčasnú svetovú drámu, slovenskú aj českú klasiku, a tiež vlastné dramatizácie. Jeho inscenácie reprezentovali VŠMU na viacerých divadelných festivaloch. Ako režisér spolupracoval na dokumentárnej inscenácii Natálka, ktorú v cykle Stop extrémizmu uviedlo SND. Hosťoval tiež v Slovenskom komornom divadle Martin, v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, v Divadle Andreja Bagara v Nitre a v Divadle Jána Palárika v Trnave. Pre činohru SND naštudoval aj hru Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu.
dramaturgia: Daniel Majling
scéna: Barbora Šajgalíková
kostýmy: Ján Husár
hudba: Daniel Fischer
pohybová spolupráca: Juraj Letenay
svetelný dizajn: Ján Ptačin
fotografie: Braňo Konečný
Hriech / Gabriela Dzuríková, Vica Kerekes, Tomáš Maštalír, Matúš Beniak
Její pastorkyňa / Dana Košická, Anežka Petrová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Anna Gajdziková/Viktória Šuplatová (poslucháčky VŠMU)
a zbor: Kristián Baran, Štefánia Bencsíková, Tadeáš Bolo, Ján Cibula, Tereza Mandzáková, Adam Marenišťák, Paulína Vachová (poslucháčky a poslucháči VŠMU)
Matúš Bachynec vyštudoval réžiu na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia inscenoval súčasnú svetovú drámu, slovenskú aj českú klasiku, a tiež vlastné dramatizácie. Jeho inscenácie reprezentovali VŠMU na viacerých divadelných festivaloch. Ako režisér spolupracoval na dokumentárnej inscenácii Natálka, ktorú v cykle Stop extrémizmu uviedlo SND. Hosťoval tiež v Slovenskom komornom divadle Martin, v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, v Divadle Andreja Bagara v Nitre a v Divadle Jána Palárika v Trnave. Pre činohru SND naštudoval aj hru Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu.
Spojenie realistickej drámy Její pastorkyňa a modernistickej, naturalistickej jednoaktovky Hriech do jedného inscenačného tvaru nebolo len mechanickým zaradením domácej klasiky do repertoáru SND v období významného divadelného výročia, ale ukázalo sa ako mimoriadne unikátne spojenie s prekvapivým výsledkom. Výtvarne i emocionálne pôsobivý záverečný raz, v ktorom na javisku zostávajú tri matky (Bohorodička, Eva, Jenůfa) nie je len metaforickým vyjadrením sily materstva, ale aj upozornením na potrebu odpúšťania a triezveho tolerovania ľudských zlyhaní.
Juliana Beňová: Sila hriechu a čaro materstva. In: kød 8/2020
Režisér Bachynec tiež veľmi dobre pracuje s odlišnou náladou oboch hier. Rešpektuje a v prospech celku využíva to, že Hriech v sebe skrýva aj komický potenciál, kým Její pastorkyňa tému rozvíja v priam skľučujúcej atmosfére. V inscenácii sa nepokúša o násilné „žánrové“ prepojenie a zdá sa, akoby odlišnosť skôr zámerne vyostroval.
Soňa Jánošová: Tajomstvá v rodine sú ako krivá podlaha – zvyknete si, no zle sa po nej chodí. In: kød 8/2020
Gabriela Dzuríková prináša na javisko vitálny šarm a zdravý sedliacky rozum, Dana Košická hrá matku, ktorá je zodpovedná, čestná, ale ničivo ambiciózna. Anežka Petrová v úlohe Jenůfy dokázala zahrať veľmi citovú postavu bez sentimentu. Rešpektuje tragickosť, ale nie je ufňukaná. To by sa dalo vlastne povedať o celej inscenácii, v ktorej sa blysli aj muži.
Helena Dvořáková: Madony a hriešnice v rukách mladého režiséra. Aký je Hriech a Její pastorkyňa v SND? In: Pravda, 16. 9. 2020
Bachynec v čistých líniách prezentuje, že v našej národnej povahe je stále niečo zhnité. Žena je len mužovým majetkom, nemanželské dieťa je skôr vec ako bytosť, nevera je hriech hodný zatratenia, ale nie dôsledok partnerského neporozumenia. Lenže Bachyncova réžia to viac koloruje než interpretuje. (…) Ide o solídne naštudovanie slovenskej a českej klasiky, ktorému však chýba niečo viac než len oživenie príbehov s aktualizačným presahom badateľným už pri čítaní predlôh.
Karol Mišovic: Dva príbehy z brehov rieky Moravy bez pevného premostenia. In: monitoringdivadiel.sk, 13. 11. 2020
How to Share With Just FriendsHow to share with just friends.
Posted by Facebook on Friday, December 5, 2014
dramaturgia: Daniel Majling
scéna: Barbora Šajgalíková
kostýmy: Ján Husár
hudba: Daniel Fischer
pohybová spolupráca: Juraj Letenay
svetelný dizajn: Ján Ptačin
fotografie: Braňo Konečný
Hriech / Gabriela Dzuríková, Vica Kerekes, Tomáš Maštalír, Matúš Beniak
Její pastorkyňa / Dana Košická, Anežka Petrová, Roman Poláčik, Daniel Fischer, Anna Gajdziková/Viktória Šuplatová (poslucháčky VŠMU)
a zbor: Kristián Baran, Štefánia Bencsíková, Tadeáš Bolo, Ján Cibula, Tereza Mandzáková, Adam Marenišťák, Paulína Vachová (poslucháčky a poslucháči VŠMU)
Matúš Bachynec vyštudoval réžiu na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia inscenoval súčasnú svetovú drámu, slovenskú aj českú klasiku, a tiež vlastné dramatizácie. Jeho inscenácie reprezentovali VŠMU na viacerých divadelných festivaloch. Ako režisér spolupracoval na dokumentárnej inscenácii Natálka, ktorú v cykle Stop extrémizmu uviedlo SND. Hosťoval tiež v Slovenskom komornom divadle Martin, v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, v Divadle Andreja Bagara v Nitre a v Divadle Jána Palárika v Trnave. Pre činohru SND naštudoval aj hru Kabaret normalizácia alebo Modlitba pre Martu.
