Režisér Ján Luterán prostredníctvom textu, na ktorom spolupracovali dramaturg Daniel Majling a herec Michal Jánoš na scénu trnavského divadla okrem nezabudnuteľného športového škandálu prináša aj témy politiky a politikárčenia v 90. rokoch, či túžby po úspechu a všeobecnej vratkosti priazne fanúšikov. Vďaka využitiu dokumentárnych materiálov, ktoré Jánoš nazbieral formou oral history, inscenácia ponúka množstvo autentických výpovedí a snaží sa zachytiť udalosti aj atmosféru spojené so zápasom komplexne a z viacerých aspektov. 

Na to, aby divák dokázal oceniť túto inscenáciu, nemusí byť futbalovým fanúšikom ani poznať detaily osudného zápasu medzi Trnavou a Košicami z roku ’97, ktorá je jej ťažiskom. Mozaika výpovedí a komentárov je na javisku „rozohraná“ ako podarený match, v ktorom je základom najmä spoluhra celého hereckého kolektívu. Inscenácia sa nepridŕža realistického zobrazenia, v jednotlivých scénach sa pohráva s optikou i naráciou, v spojení s výraznou scénografiou, ktorej dominuje červená farba, sa môže zdať, akoby tieto scény boli akýmisi výjavmi z pekla. Pekla, ktoré pre trnavské mužstvo znamenala prehra. Nie náhodou v inscenácii figuruje zbor troch herečiek s „diabolským“ výzorom, ktorý dotvára jednotlivé scény a podporuje alegorický tón inscenácie. V atraktívnej javiskovej forme Divadlo Jána Palárika nielen vzdáva hold športovému fenoménu úzko spätému s jeho sídlom, mestom Trnava, no prináša aj originálny pohľad na vzťahy politiky a verejného života 90. rokov na Slovensku a naznačuje, že najsilnejším hráčom bola napriek všetkému – korupcia.