Interaktívna inscenácia pre (primárne) stredoškolákov. Žánrová zmes historického thrilleru a „high schol“ drámy. Tri archetypálne charaktery rozohrávajú modelovú situáciu a vťahujú do nej ako aktérov aj divákov. Je jeseň 1989, sme na bežnej vyučovacej hodine. Počas nej sa rozpúta súboj medzi mladou zväzáčkou a nekompromisným revolucionárom. Povahovo nejednoznačný učiteľ sa prikláňa raz na jednu, raz na druhú stranu. Súboj dvoch spolužiakov z opačných koncov ideovej barikády reprezentuje oveľa väčší medzitriedny boj, ktorý vyvrcholil Nežnou revolúciou. Inscenácia vznikla k jej 30. výročiu.
Adriana Totiková vyštudovala slovakistiku a estetiku na FF UK a divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Upozornila na seba inscenáciou vlastnej hry Žena cez palubu (nominácia na DOSKY v kategórii Objav sezóny 2008/2009). Ako režisérka pôsobí v divadle, rozhlase a televízii. Zaujíma ju najmä súčasná európska dráma. Je tiež autorkou vlastných divadelných hier a scenárov. Venuje sa prekladu poľskej drámy a ako pedagogička sa sústreďuje na formovanie mladých hereckých talentov.
dramaturgia: Michal Baláž
odborný garant: Ľubomír Morbacher
fotografie: Jakub Kovalík
v zákulisí: Robert Lajda (rekvizity, garderóba), Ivica Franeková (inšpícia)
Režisér Ján Luterán prostredníctvom textu, na ktorom spolupracovali dramaturg Daniel Majling a herec Michal Jánoš na scénu trnavského divadla okrem nezabudnuteľného športového škandálu prináša aj témy politiky a politikárčenia v 90. rokoch, či túžby po úspechu a všeobecnej vratkosti priazne fanúšikov. Vďaka využitiu dokumentárnych materiálov, ktoré Jánoš nazbieral formou oral history, inscenácia ponúka množstvo autentických výpovedí a snaží sa zachytiť udalosti aj atmosféru spojené so zápasom komplexne a z viacerých aspektov.
Na to, aby divák dokázal oceniť túto inscenáciu, nemusí byť futbalovým fanúšikom ani poznať detaily osudného zápasu medzi Trnavou a Košicami z roku ’97, ktorá je jej ťažiskom. Mozaika výpovedí a komentárov je na javisku „rozohraná“ ako podarený match, v ktorom je základom najmä spoluhra celého hereckého kolektívu. Inscenácia sa nepridŕža realistického zobrazenia, v jednotlivých scénach sa pohráva s optikou i naráciou, v spojení s výraznou scénografiou, ktorej dominuje červená farba, sa môže zdať, akoby tieto scény boli akýmisi výjavmi z pekla. Pekla, ktoré pre trnavské mužstvo znamenala prehra. Nie náhodou v inscenácii figuruje zbor troch herečiek s „diabolským“ výzorom, ktorý dotvára jednotlivé scény a podporuje alegorický tón inscenácie. V atraktívnej javiskovej forme Divadlo Jána Palárika nielen vzdáva hold športovému fenoménu úzko spätému s jeho sídlom, mestom Trnava, no prináša aj originálny pohľad na vzťahy politiky a verejného života 90. rokov na Slovensku a naznačuje, že najsilnejším hráčom bola napriek všetkému – korupcia.
Ján Luterán vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave, do povedomia diváckej obce sa zapísal už absolventskou autorskou inscenáciou Bola raz jedna trieda (2010; najskôr VŠMU, neskôr Divadlo Andreja Bagara v Nitre). Spolupracuje s viacerými slovenskými divadlami, jeho inscenácie pravidelne hosťujú na českých a slovenských divadelných festivaloch. Je nositeľom dvoch ocenení zo slovenského festivalu súčasnej drámy a divadla Nová dráma/New Drama.
dramaturgia: Lucia Mihálová
scéna a svetelný dizajn: Juraj Kuchárek
kostýmy: Alžbeta Kutliaková
pohybová spolupráca: Ladislav Cmorej
hudba: Ján Kružliak
projekcia: Zuzana Hurová
fotografie: Robert Tappert
v zákulisí: Marta Hulmanová (inšpícia), Roman Heteňák (svetlá), Ján Uváčik (zvuk), Ľubica Holubová, Jana Chlebeková (masky), Róbet Lajda, Marián Dusík (rekvizity), Zuzana Mikleová, Zuzana Hevierová (garderóba), Miloš Gál (vedúci javiskovej prevádzky), S. Čambál, Štefan Kozár, Matej Mikluš, Martin Juhás, Erik Horváth (stavba scény)