Dom

notifikácie
19:30
Štúdio | 90 min
vek 18+
PO PREDSTAVENÍ DISKUSIA
09 09

Federico García Lorca/ Anna Saavedra
Dom

Na silnú inscenačnú tradíciu Lorcovej hry Dom Bernardy Alby v nitrianskom Divadle Andreja Bagara nadväzuje režisér Marián Amsler novým spracovaním, ktoré prináša aktualizujúcu a priamočiaru interpretáciu hry. K tej smeruje už textová verzia Anny Saavedra nazvaná jednoducho Dom, v ktorej sa nadstavbou dramatického deja stáva životný príbeh samotného F. G. Lorcu. Nesloboda domu, v ktorom žije rodina Bernardy Alby, sa v inscenácii ukazuje ako jasná paralela neslobody pravicovo radikalizovaného Španielska v období občianskej vojny, ktorá sa liberálnemu intelektuálovi a navyše gejovi Lorcovi stala osudnou. 

Túžba po láske, ktorou zúfalo trpí štvorica dcér oddelená prísnou matkou a spoločenskými pravidlami od vonkajšieho sveta, sa zároveň zrkadlí v Lorcovej túžbe prekonať konvencie, ktoré mu bránia byť tým, kým chce. Amsler touto dramaturgickou voľbou a akcentom na spomínané motívy zreteľne prehovára k súčasnosti, v ktorej opäť zaznamenávame snahu o obmedzovanie práv menšín a nálady pripomínajúce frankovskú fašizáciu spoločnosti krátko pred druhou svetovou vojnou. Zároveň pritom hovorí aj o obmedzeniach, ktoré si sami vytvárame v hlavách a ktoré chceme, podobne ako Bernarda Alba, preniesť aj na iných ľudí vo falošnom presvedčení, že to, v čo veríme my, je správne aj pre nich. 

Režijný výklad umocňuje aj výtvarné riešenie inscenácie, ktoré pôsobivo vytvára kontrast medzi tmavými, bezútešnými múrmi domu, a pomarančovníkom symbolizujúcim život a šťavnaté lákadlá tohto sveta. Inscenácia ťaží z herecky silnej a vyváženej ženskej časti nitrianskeho ansámblu, ale vyzdvihnúť treba aj výkon Petra Oszlíka v postave Lorcu, ktorý citlivo rozohráva extravagantné i clivo melancholické nuansy postavy. Jasné interpretačné gesto režiséra, pôsobivá vizuálnosť a koncentrované herecké napätie sú dobré dôvody, prečo si inscenáciu Dom pozrieť.

preklad: Vladimír Oleríny, Marián Amsler

dramaturgia: Marie Špalová, Magdaléna Žiaková

kostýmy: Marija Havran

scéna: Juraj Kuchárek

hudba: Ivan Acher

pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková

fotografie: Ľuboš Kotlár

v zákulisí: Ján Surovka (manažér výpravy umeleckej tvorby), Jozef Palaky (majster javiska), Juraj Uher, Juraj Moravčík, Miloš Vlasák, Ivan Berec, Vladimír Hučko, Stanislav Palaky, Karol Jenis, Adam Cibulka, Mário Zeumer, Ľudo Kmeťo Martin Podsklan, Daniel Hlavatý (stavači scénických dekorácií), Marek Chobot, Róbert Horváth (scénické svetlo), Lukáš Kozár (scénický zvuk), Anna Záhorská, Erika Lorincová, Anna Ďuranová (masky a parochne), Ľudmila Bellová (garderóba), Ivan Lachký (rekvizity)

Daniela Kuffelová, Žofia Martišová, Nikolett Dékány, Eva Pavlíková, Lenka Barilíková, Barbora Andrešičová, Andrea Sabová, Peter Oszlík, Tomáš Stopa

Marián Amsler sa ako režisér sústreďuje na uvádzanie hier súčasných dramatikov. Spolupracuje s divadlami na Slovensku a v Čechách. Za inscenácie Čechovových hier Platonov a Ivanov (VŠMU) získal ocenenie Dosky v kategórii Objav sezóny. Dosky získal tiež v kategórii Najlepšia réžia za inscenáciu SND Pohania, inscenácia SND Fanny a Alexander v jeho réžii získala Dosky za najlepšiu inscenáciu sezóny. Je odborným asistentom na Katedre réžie a dramaturgie VŠMU v Bratislave.

V predstavení sa používajú vulgarizmy.

preklad: Vladimír Oleríny, Marián Amsler

dramaturgia: Marie Špalová, Magdaléna Žiaková

kostýmy: Marija Havran

scéna: Juraj Kuchárek

hudba: Ivan Acher

pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková

fotografie: Ľuboš Kotlár

v zákulisí: Ján Surovka (manažér výpravy umeleckej tvorby), Jozef Palaky (majster javiska), Juraj Uher, Juraj Moravčík, Miloš Vlasák, Ivan Berec, Vladimír Hučko, Stanislav Palaky, Karol Jenis, Adam Cibulka, Mário Zeumer, Ľudo Kmeťo Martin Podsklan, Daniel Hlavatý (stavači scénických dekorácií), Marek Chobot, Róbert Horváth (scénické svetlo), Lukáš Kozár (scénický zvuk), Anna Záhorská, Erika Lorincová, Anna Ďuranová (masky a parochne), Ľudmila Bellová (garderóba), Ivan Lachký (rekvizity)

hrajú:

Daniela Kuffelová, Žofia Martišová, Nikolett Dékány, Eva Pavlíková, Lenka Barilíková, Barbora Andrešičová, Andrea Sabová, Peter Oszlík, Tomáš Stopa

réžia: Marián Amsler

Marián Amsler sa ako režisér sústreďuje na uvádzanie hier súčasných dramatikov. Spolupracuje s divadlami na Slovensku a v Čechách. Za inscenácie Čechovových hier Platonov a Ivanov (VŠMU) získal ocenenie Dosky v kategórii Objav sezóny. Dosky získal tiež v kategórii Najlepšia réžia za inscenáciu SND Pohania, inscenácia SND Fanny a Alexander v jeho réžii získala Dosky za najlepšiu inscenáciu sezóny. Je odborným asistentom na Katedre réžie a dramaturgie VŠMU v Bratislave.

recenzie

Nitriansky Dom je premyslená hra s motívmi z Lorcovho života a tvorby, inscenovaná analýza, v ktorej majú všetky odkazy opodstatnenie a logiku. Napriek svojej ucelenosti (alebo práve v jej dôsledku) však inscenácia zanecháva dojem dômyselnej, no do seba uzavretej skladačky.

Lucia Lejková: Trochu iný Lorca. In: kød 5 – 6/2020

V Amslerovej réžii má dôležitú úlohu svetlo. Nielen rámcuje príbeh, oddeľuje niektoré výstupy, ale prispieva k vytváraniu atmosféry, k stupňovaniu dramatickosti, charakteru a pocitu postáv atď. Nie je iba neutrálnou súčasťou scény. Tá svojou jednoduchosťou núti účinkujúcich k jej maximálnemu využitiu. Pohybom a umiestením na javisku vyjadrujú svoje emócie.

Marta Žilková: Federico García Lorca v nitrianskom dome. In: monitoringdivadiel.sk, 4. 5. 2020

Dominantou inscenácie je najmä herectvo, ktoré sa vyznačuje vzácnou štýlovou jednotou. Či ide o civilný a nevtieravý výraz Petra Oszlíka ako Lorcu alebo o predstaviteľky ženských rol.

Karol Mišovic: Lorcov predsmrtný sen. In: mloki.sk, 8. 3. 2020

diskusia po predstavení
How to Share With Just Friends

How to share with just friends.

Posted by Facebook on Friday, December 5, 2014
fotografie
V predstavení sa používajú vulgarizmy.

preklad: Vladimír Oleríny, Marián Amsler

dramaturgia: Marie Špalová, Magdaléna Žiaková

kostýmy: Marija Havran

scéna: Juraj Kuchárek

hudba: Ivan Acher

pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková

fotografie: Ľuboš Kotlár

v zákulisí: Ján Surovka (manažér výpravy umeleckej tvorby), Jozef Palaky (majster javiska), Juraj Uher, Juraj Moravčík, Miloš Vlasák, Ivan Berec, Vladimír Hučko, Stanislav Palaky, Karol Jenis, Adam Cibulka, Mário Zeumer, Ľudo Kmeťo Martin Podsklan, Daniel Hlavatý (stavači scénických dekorácií), Marek Chobot, Róbert Horváth (scénické svetlo), Lukáš Kozár (scénický zvuk), Anna Záhorská, Erika Lorincová, Anna Ďuranová (masky a parochne), Ľudmila Bellová (garderóba), Ivan Lachký (rekvizity)

réžia: Marián Amsler
hrajú:

Daniela Kuffelová, Žofia Martišová, Nikolett Dékány, Eva Pavlíková, Lenka Barilíková, Barbora Andrešičová, Andrea Sabová, Peter Oszlík, Tomáš Stopa

Marián Amsler

Marián Amsler sa ako režisér sústreďuje na uvádzanie hier súčasných dramatikov. Spolupracuje s divadlami na Slovensku a v Čechách. Za inscenácie Čechovových hier Platonov a Ivanov (VŠMU) získal ocenenie Dosky v kategórii Objav sezóny. Dosky získal tiež v kategórii Najlepšia réžia za inscenáciu SND Pohania, inscenácia SND Fanny a Alexander v jeho réžii získala Dosky za najlepšiu inscenáciu sezóny. Je odborným asistentom na Katedre réžie a dramaturgie VŠMU v Bratislave.

prílohy