Dnes je skôr výnimkou, keď mladí tvorcovia pod hlavičkou nezriaďovaného divadla vytvoria inscenáciu na základe klasického dramatického textu. Režisér Peter Galdík však už v minulosti dokázal, že autentické výpovede nastupujúcej generácie môžu byť trefne tlmočené aj prostredníctvom starších predlôh – podobne je tomu aj v prípade inscenácie Objekt Ty, v ktorej vychádzal z dvoch (na Slovensku dosiaľ neinscenovaných) hier Arthura Schnitzlera z konca 19. storočia. V Galdíkovej úprave tvoria svižný sled epizód milostného života hlavnej postavy Anatola, ich jazyk je dnešný, rovnako ako problémy hlavnej postavy. 

Už samotný názov inscenácie vypovedá o tom, akým spôsobom v nej tvorcovia pracujú s hlavnou témou, ktorou je láska a milostné vzťahy. Nahliadajú na ne ako na objekty záujmu, obzerajú si ich zo všetkých strán, podrobujú skúmaniu, odosobňujú sa v ponorení. A pritom je to tak banálne. Alebo? Dej sa sústreďuje na záletníka Anatola so záľubou v aférach s rôznymi ženami. Ťažko povedať, či mu ide primárne o zábavu, vzrušenie z nových stretnutí alebo je to spôsob, akým si dokazuje vlastnú hodnotu. Márnomyseľnosť strieda zraniteľnosť, túžbu po ozajstnej láske zasa jej výsmech. Rolu Anatola si v koncentrovanom výkone medzi sebou striedajú tri herečky, a relativizujú tak nielen genderové stereotypy rolí v milostných pomeroch, no vyvracajú aj zdanie, že človek sa vo vzťahoch správa ako nemenný typ. Inscenácia nás v konečnom dôsledku núti konfrontovať sa aj s vlastnými skúsenosťami a pýtať sa – nie som aj ja Anatolom?