Divadelná adaptácia známeho sfilmovaného románu Averyho Cormana Kramerová vs. Kramer v réžii Júlie Rázusovej sleduje rozpad vzťahu z perspektívy každého z jeho aktérov, predovšetkým dieťaťa. Režisérka na to využíva okrem iného snímanie ručnou kamerou vo výške malého človeka, ktorému jeho rodičia objasňujú okolnosti nezvyčajnej situácie. Obrátený vzorec Cormanovho príbehu, v ktorom je žena tá, ktorá opúšťa rodinu, a muž ten, ktorý ostáva a stará sa o dieťa, otvára aj v súčasnej adaptácii široké pole úvah o rolách v partnerskom vzťahu, vo výchove dieťaťa, v spoločnosti. Bez schopnosti dohodnúť sa, potlačiť svoje ego vzniká nevyhnutne disproporcia, disharmónia, ktorou trpia najmä tí najzraniteľnejší. 

Rozvod, striedavá starostlivosť, nukleárne rodiny – kým pred pár desiatkami rokov bola neschopnosť udržať rodinnú bunku pokope predmetom spoločenských predsudkov, kritiky a opovrhnutia, v súčasnosti je to realita veľkej časti zosobášených párov. Dnes sa pohľad spoločnosti na rozpad manželstva zneutralizoval a rozvod sa stal normou, to však ešte neznamená, že nie je traumatizujúci.

Inscenáciu okrem silnej témy umocňuje aj výtvarné riešenie a funkčná multimediálnosť. Projekcie a hudba podporujú vyjadrenie škály emócií, ktorými postavy prechádzajú, všadeprítomné káble sú aj akýmsi symbolom neurónových ciest v mozgu, ktoré sa zapájajú a odpájajú podľa toho, čo osoba prežíva. Kamera zároveň okrem syna dvojice evokuje súdny proces, objektívne oko, ktoré sleduje dianie bez toho, aby sa pridávalo na niečiu stranu. Inscenácia tak neustále balansuje medzi snahou o neutrálny pohľad, odosobnenie sa od konkrétneho prípadu a emocionalitou, ktorá strháva diváka a jatrí jeho vlastné vnútorné dilemy.