Spojenie režisérok Márie Danadovej a Moniky Kováčovej z Divadla Odivo s bábkohercom Ivanom Martinkom bolo ešte pred premiérou inscenácie zárukou poctivej prípravy, originálneho tvorivého prístupu k materiálu a veľkej precíznosti. Invencia tvorcov viedla k využitiu nezvyčajnej animatronickej bábky, ovládanej iba mimickými pohybmi herečky cez elektrónový prenos. Na Slovensku dosiaľ takýto druh bábky použitý nebol, jej „vodenie“ je pre performerku obzvlášť náročné na koncentráciu a koordináciu. 

Technologicky náročná multimediálna inscenácia hovorí aj o krehkosti, o svetle a temnote v ľudskej duši. Rôzne podoby záhadnej entity Svetlonosa sa v inscenácii násobia a tvorcovia prekvapujú publikum šírkou možností výrazu a práce s objektmi a formami. Prenikajú hlbšie do seba a do nás, divákov, mytologická entita reprezentuje všetko nepochopiteľné, ťažko uchopiteľné, všetko to, čo nás poháňa nevedno kam, zhubné a temné, ale možno napokon potrebné pre uvedomenie si všetkého, čo stojí na opačnom – pozitívnom konci svetelného spektra. 

Inscenácia nie je priamočiara, ľahko uchopiteľná, no aj bez kľúča ku každému symbolu či metafore prináša podnety, ktoré sú univerzálne zrozumiteľné. Príťažlivá je tiež formálne, fascinuje bohatosťou bábkového, objektového, audiovizuálneho, materiálového a pohybového stvárnenia a možnosťami, ktoré tvorcovia naplno využívajú.