Inscenácia vychádza z unikátnych rozhovorov, úvah a skúseností súboru Divadla z Pasáže, jediného profesionálneho divadla u nás, ktorého ansámbel tvoria mentálne znevýhodnení herci. A to najzásadnejšie, najdôležitejšie v tejto kolektívnej výpovedi spočíva v jednoduchej pointe. Všetci máme svoje predsudky, no naše túžby, sny a ciele sú v podstate rovnaké a často veľmi triviálne. Norma sa na normálnosť nedíva cez perspektívu väčšiny, ale vďaka slobodnej optike tých, čo vidia a zažívajú svet trochu inak.

Platia tu slová režisérky Moniky Kováčovej. Norma je inscenácia, ktorú herci hrajú „s prirodzenosťou im vlastnou, preto môže byť v niektorých momentoch humornejšia, ako by ste čakali. Je o škatuľkách, do ktorých nás zabalili iní, preto môže byť v niektorých momentoch boľavejšia, ako by ste čakali. Je o škatuliach, do ktorých si svoj bordel zabalíme sami a skryjeme ho pred zrakom niekde na povalu, preto môže byť v niektorých momentoch osobnejšia, ako by ste čakali.“ Kolektívne dielo teda nielen filozofuje o hraniciach normatívnosti, ktoré určuje väčšinová spoločnosť, no provokuje diváka svojou nekompromisnou úprimnosťou. Zároveň upozorňuje, že akceptovať inakosť nestačí. Odstraňovať nerovnosť v spoločnosti neznamená zabudnúť, že existujú rozdiely, no rovnako to neznamená ani neustále si ich pripomínať. Použitím metafory z inscenácie to znamená schrúmať každú krivú mrkvu s rovnakou chuťou ako tú rovnú.

Priame úvahy hercov, ktoré zaznievajú v inscenácii, výstižne pomenovávajú aj také veci, ktoré by sme bežne vyjadrovali len diplomatickým či komplikovaným jazykom alebo najradšej zamietli pod koberec. Ak sa k tomu pridá hravá a nápaditá forma a výtvarný jazyk, čaká nás podnetné stretnutie, ktoré nám môže otvoriť oči a pritom nás aj dobre zabaviť.